gabo burdej
Moje krstňa
Martínek je moje krstňa, v máji mu budú tri roky. Jeho tata mi poslal zaujímavú fotečku. Martínek sa učí rýchlo, veď posúďte sami. Záber je urobený foťákom z mobilného telefónu, preto zároveň ospravedlňte kvalitu snímku :)
... Zoznam autorových rubrík: Slabiky vedľa seba, Slová pri sebe, Bubliny, Kvapky pre dušu, LOGOS-therapy, Ni-oko-n-om, Oko-m Rada, Foto-exkurzie, Súkromné, Nezaradené
Martínek je moje krstňa, v máji mu budú tri roky. Jeho tata mi poslal zaujímavú fotečku. Martínek sa učí rýchlo, veď posúďte sami. Záber je urobený foťákom z mobilného telefónu, preto zároveň ospravedlňte kvalitu snímku :)
Nemám čas s úplným záujmom sledovať články na blogu. Veď nakoniec o tom život nie je. Snažím sa aspoň preletieť očami názvy článkov, autorov a idem preč. Občas niečo napíšem, alebo predložím niekoľko záberov, aktuálnych, či menej.
Dva obyčajné počmárané papiere. Je to ale výtvor sestrenkinej jeden a pol ročnej dcérky Sárky. Tento darček ma tento rok pod stromčekom potešil najviac :)
Prekvapko! Úplne silné, aké nebolo už dlho. Sedím za PC a prišla mi sms od kamoša, rodáka z Púchova: pozri si ČT2.
Dnešní sníh byl jen takové malé demo :) můj netrénovaný bílý kůň přeskočil jen tři ploty, pak si zlomil nohu, spadnul dál se nedostal a tak do poledne roztál... počkej po 11. listopadu... to si sněhu ještě užiješ a my s tebou doufám taky. Martin (Nymburk)
Sobotné pokračovanie, zakončené fotkou z okienka už pravda v nedeľu. Ďakujeme Martinovi za foto.
V nedeľnom úryvku z evanjelia podľa Marka, /10, 46-52/ budeme počuť krik ako prosbu. Tak píšem pár slov o nás novodobých Bartimejoch.
Naša farnosť mala príležitosť privítať vzácneho človeka. Bol ním pán Radovan Lukavský. Jeho brilantný prednes sme si mali možnosť vypočuť pri koncerte krucemburského chrámového zboru, pod vedením pani Marty Rejžkovej. Zaznela Popelka Nazaretská od Václava Renča. Ponúkam fotečku s mistrem a zbormistrem a pár úprimných slov pána Lukavského. A ešte niečo navrch.
Tak náhle sa ten vek priblížil... :) Pred 33 rokmi bol rovnako ako dnes pondelok. Po prvý krát som vykukol na náš úžasný svet.
Človek vraj nemá robiť nezvratné rozhodnutia. Pred rokom som jedno také urobil, a neľutujem, ale nie o tom chcem.
Pred mesiacom bolo u mňa niekoľko známych na návšteve. Okolo poludnia sme sa poberali na obed. Mali sme v pláne navštíviť jednu zvláštnu krčmu – stredovekú, v dedinke s názvom Detěnice. Od Poděbrad je vzdialená asi 30 kilometrov. Nasadli sme teda do auta a vychádzali zo záhrady. Pred výjazdom z brány však stálo osobné auto VW New Beatle, striebornej farby. Vravím si, nič nové pod slnkom, stáva sa to skoro pravidelne, nadídem si a auto obídem. Pokúšal som sa na viac krát nadísť si, cúvnuť a manéver opakovať, lenže nešlo to. Alebo ťuknem do auta, alebo si oškriem bok o stĺ brány. Nezostávalo nič, len čakať, že dotyčný šofér sa v príhodnom čase vráti.