Útrapy

Zhasnuté pramene a vyschnuté dušez bezsenných nocí, len ticho polí, po žatve kráča po strnisku mladá jeseň,v nočnej košeli tmy, bravúrne ako husličky cikád znejú spevy vtákov vetromrúk, čo tvoriac nespia úhorom v dnešný deň, v každé ráno,znenazdania, či nevedomky kroky počuť, tlkot sŕdc vo vášni túžby, po pochodek cieľu zvábené oči smejú sa vo dne sami sebe, niekoľko poznámokv zošite žltom, nádherné linky ceruzou po riadkoch, to ťa osloví najprv,len to vnímaš pravé veci nepochopíš a nezbadáš povrchne, platne hodenév kúte a zapadané prachom, vzduchom letia kvapky nočných dúh, vovedomí zodpovedania kynú na pozdrav, nikto nechápe, identitu asi len tuší,pravdepodobne sa stratil krvný obeh, v každodennom zhone ťa chytia kríže,ak necítiš bolesť dňa pri západe slnka, narovnaj sa, pochopíš, stratené nájdeš,polyfónne zvuky sa stiahli do úzadia, nechceli mať posledné slovo ako vždy, nazáver velí ruka v ruke všetkým pripraviť recenziu, spamätať si čas, ibao chvíľu dlhšie sekunda znela, celý hmotný svet pocítil jej váhu, deň sapredĺžil, rok už nebol rokom, len život sa smeje, tomu to neuškodí,z vriacej vody sa valí trochu pary, zvláštne, no už ju vlastne nevidieť,v každej chvíli strácame okamih spomienky, a budú v každom celkominak, skalné bralá mohutne týčia sa k nebu, zastávky vtáčích agentúr,v krídlach šum nekončiaci, pravdivé prelety, zabudnuté svetlá, v nebisĺnk.